Video

ABA

Čo je ABA?

Základnými zložkami terapie pri autizme sú v súčasnosti nasledovné kritéria: podľa možnosti skorý začiatok (najlepšie v detskom veku), zapojenie rodičov ako „ko-terapeutov” pre svoje dieťa, ako aj odborníkmi vykonávaný štruktúrovaný program na podporu rozvoja (Hippler & Sousek,2008).

ABA

Aplikovaná behaviorálna analýza alebo Applied Behavior Analysis (ABA) tieto kritériá spĺňa a je v súčasnosti vedecky najlepšie podloženou, resp. najúčinnejšou metódou terapie pri autizme (Bölte & Poustka, 2002; Myers et al., 2007). Metóda je založená na behavioristicky podloženom prístupe analýzy správania a je nasmerovaná na proces zmeny správania v zmysle vývinu adaptívneho, prosociálneho správania, a tiež na zamedzenie neprimeraného správania, resp. správania škodiaceho iným a sebapoškodzovania. Základné poznatky a princípy metódy ABA položil B. F. Skinner a iní výskumní pracovníci zaoberajúci sa poruchami správania. Ivar Lovaas bol jeden z prvých, kto tieto princípy aplikoval pri deťoch s autizmom, s cieľom vedecky podložiť ich účinnosť. Lovaas začal v 60.-tych rokoch minulého storočia v Neuropsychiatrickom Inštitúte Kalifornskej univerzity v Los Angeles intenzívne (30 – 40 hodín v týždni) pracovať s autistickými, väčšinou kognitívne narušenými a nehovoriacimi deťmi a mohol dokázať, že vďaka intenzívnej behaviorálnej terapii sa naučili reč a urobili veľké pokroky v kognitívnej oblasti (Lovaas, 1987; McEachin, Smith, & Lovaas, 1993).

V osemdesiatych rokoch minulého storočia vyvinuli medzi inými Jack Michael, Mark Sundberg a James Partington koncept na vyučovanie základných rečových schopností na základe teórie rečového správania B.F. Skinnera („Verbal Behavior, VB”). Mohli tým podstatne znásobiť efektivitu metódy Aplikovanej behaviorálnej analýzy (Sundberg & Michael, 2001). To, čo bolo pôvodne známe ako „Lovaasova terapia“, bolo nahradené modernou ABA, vrátane foriem ABA s Verbal Behavior (ABA/VB). Moderné metódy ABA sú založené na vypracovaní individuálneho, na dieťa zameraného programu na intenzívnu podporu vo všetkých relevantných vývinových oblastiach a posilňujú budovanie motivácie. Základným princípom je, že učebné obsahy sú rozdelené na malé časti a sú spracovávané postupne. Cieľom je podpora pozornosti, imitačného správania, reči a komunikácie, „schopnosti svojpomoci“ a adaptívnych modelov správania sa, ako aj sociálneho správania.

Medzi 1985 a 2006 vyšlo viac ako 500 empirických článkov odborných časopisov o ABA a ABA/ VB (Lovaas & Wright, 2006). Stále viac štúdií dokladá, že prostredníctvom ABA/ VB môže viac ako polovica všetkých detí, ktoré postúpili terapiu, dosiahnuť normálnu funkčnú úroveň vo vzťahu k inteligencii, sociálnemu správaniu a emocionalite (Cohen et al., 2006; Howard et al., 2005; Sallows & Graupner, 2005). Preto metóda ABA/ VB predstavuje správnu voľbu pri etablovaní nového vzdelávacieho programu pre odborníkov a možnosti terapie pre deti s autizmom na základe medzinárodne uznaných, vedecky fundovaných metód.

Snoozelen

ČO JE TO SNOOZELEN?

Snoezelen je multifunkčná metóda, ktorá sa uskutočňuje v príjemnom a vhodne upravenom prostredí pomocou svetelných a zvukových elementov, vôní a hudby, cieľom terapie je vyvolanie príjemných zmyslových pocitov. Je vhodná najmä pre osoby s rôznymi vývinovými poruchami, s mentálnym, či telesným postihnutím, s poruchou autistického spektra, poruchami správania a učenia, s psychickými poruchami, traumatickým poranením mozgu, pre ľudí s demenciou a pre chronicky chorých pacientov.

Vo všeobecnosti cieľom terapie snoozelen nie je len uvoľnenie, celková pohoda a spokojnosť, ale aj stimulácia zmyslového vnímania a podporovanie rozvoja osobnosti. Podpora sa vzťahuje na mnohé oblasti vývinu: vnímanie, emocionalitu, kognitívne procesy, komunikáciu, či motoriku. Ďalšími cieľmi môže byť napríklad redukcia stresu a stereotypného správania, zvýšenie spontánnych prejavov, motivácie, iniciatívy a zlepšenie vzťahu medzi klientom a terapeutom.

Snoozelen1

PRINCÍPY SNOOZELENU:

Individuálny prístup

Hlavným princípom práce v Snoezelen terapeutickej miestnosti je individuálny prístup. Nikdy by sa nemali klientovi vnucovať pocity terapeuta, ale mali by sa rešpektovať potreby klienta, jeho individuálne schopnosti a predpoklady. Pre vytvorenie správnej atmosféry sa musíme vžiť do jeho situácie, “skúsiť sa pozerať sa jeho očami” a “počuť jeho ušami”, aby sme mohli vytvoriť príjemné prostredie, v ktorom sa bude cítiť dobre.

Možnosť voľby a výberu

Klient by sa mal podľa svojich možností rozhodnúť sám a iniciatíva by mala vychádzať od neho. Terapeut klienta rešpektuje a prispôsobuje sa jeho voľbe. Zámerom je, aby klient zachytil a spracoval podnety a vytvoril si nový zážitok svojím vlastným tempom a spôsobom.

Nedirektívny prístup

Ďalším princípom je nedirektívny prístup, ktorý “otcovia Snoezelenu” charakterizovali ako “nič sa nemusí, všetko je dovolené” (Verheul, Hulsegge). Dobrovoľnosť a sloboda bez nátlaku sa vzťahuje najmä na slobodu pohybu a správania sa v miestnosti, kedy sa klient môže voľne pohybovať, skúmať prostredie a nechať podnety na seba pôsobiť. Terapeut by sa mal prispôsobiť jeho predstavám, mal by mu dovoliť viac ako obyčajne. Z pedagogického hľadiska môže pedagóg klienta viesť a premyslieť si priebeh pobytu v Snoezelene. Táto možnosť neprotirečí pôvodnému zámeru a princípu slobodnej voľby, lebo veľa detí a adolescentov má problém zotrvať v koncentrácii dlhší čas bez usmernenia (Mertens, 2003).

Správna časová dĺžka

Vo všeobecnosti by dĺžka jedného pobytu mala trvať približne 30 – 45 minút, závisí však od konkrétnych potrieb klienta. Individuálne pobyty nemusia trvať dlho, klienti benefitujú z ich pravidelnosti. Skupinové pobyty, pri ktorých je potrebný čas na skupinovú dynamiku, môžu trvať aj 45 až 60 minút.

Dôležité je opakovanie, keďže klienti potrebujú omnoho viacej času na vnímanie a spracovanie podnetov. Je ťažké stanoviť ako často, ako dlho a akým spôsobom. Tu sú opäť významnými indikátormi najmä reakcie klienta.

Snoozelen3                 Snoozelen2